Netopiere – tajuplní noční lovci

Raniak hrdzavý je najčastejším netopierím podnájomníkom v panelových domoch a najčastejšie sa dostáva do rehabilitačných staníc, najmä po zime (foto: Ing. Mária Apfelová)

Netopiere nepatria medzi najobľúbenejšie skupiny zvierat pre mnohých ľudí. Míňame sa v čase i priestore a i keď žijeme pomerne blízko seba, často krát bližšie než si uvedomujeme. Unikajú našej pozornosti pre svoju veľkosť a nočný spôsob života. Sú to však fascinujúce cicavce a stojí za to nazrieť do ich spôsobu života a dozvedieť sa o nich viac.

Netopiere sú jediné aktívne lietajúce cicavce na Zemi. Ich telo pokrýva jemná srsť, krídla sú kožovité, lietacia blana je medzi predĺženými článkami prstov. Mláďatká po narodení cicajú mliečko a prvé 3 týždne života sú úplne odkázané na starostlivosť svojej mamičky.

Majú jedinečný spôsob orientácie v priestore a to echolokáciu. Vydávajú zvuky mimo hraníc nášho sluchu a počúvaním ich odrazu (ozveny) vedia rozoznať priestor okolo seba, ako i nájsť a uloviť potravu. Podobným spôsobom funguje aj radar. Netopierí radar je taký presný, že s absolútnou presnosťou vie po tme nájsť aj letiaceho komára či nočného motýľa. Nie je preto potrebné obávať sa, že by nám skončil vo vlasoch, napriek tomu, že táto povera nehynie a veria jej ľudia po celom svete. Vydávajú tiež hlasy ktorými navzájom komunikujú a tie môžeme počuť aj my. Keď sa netopier kŕmi, na chvíľku stratí možnosť orientácie v priestore, preto sa snaží ulovenú korisť skonzumovať čo najrýchlejšie, vo väčšej výške, alebo po pristátí.

Ucháč

Ucháče si pri zimovaní skladajú svoje dlhé ušnice pod krídla. Niekedy im však uško na chvíľu vykĺzne spod krídla von (foto: Ing. Mária Apfelová)

Na Slovensku bolo doteraz zistených 28 druhov netopierov. Sú medzi nimi malé druhy ako večernica parková či večernica malá, v dospelosti nie väčšia ako palec človeka, no i náš najväčší netopier raniak veľký s dĺžkou tela viac ako 10 cm a rozpätím krídel do 50 cm. Všetky naše druhy sú hmyzožravé a skonzumujú obrovské množstvo lietajúceho hmyzu vrátane komárov, ale i chrobáky, motýle či pavúky. Z veľkého množstva potravy vedia vyprodukovať aj pomerne veľké množstvo trusu – netopierie guáno, ktoré je vynikajúcim organickým hnojivom bohatým najmä na dusík.

Netopierí rok je iný ako ten náš. V januári sú netopiere v hlbokom spánku, ktorý nazývame hybernácia. Ich telesná teplota a počet úderov srdiečka klesnú na minimum, v takomto stave prečkajú obdobie kedy nemajú možnosť nájsť potravu – hmyz. Hybernujú v priestoroch, kde teplota neklesá pod nulu a je pomerne stála, rovnako ako vlhkosť vzduchu. Takéto miesta sú najmä jaskyne, štôlne, či pivnice. Na jar sa preberajú so stúpajúcou teplotou a odlietajú na miesta, kde nachádzajú potravu a kde samičky zakladajú „materské kolónie“. Sú to spoločné úkryty pre viaceré samičky, ktoré tu privádzajú na svet svoje mláďatká (zväčša 2), kde sa o ne spoločne starajú a vzájomne si pomáhajú. Spoločne ľahšie udržia potrebnú teplotu pre svoje mláďatká, alebo si ich vzájomne postrážia počas zháňania potravy či vody. Niektoré druhy nachádzajú vhodné úkryty v našich stavbách (raniak hrdzavý či večernice sú často v panelákoch, netopier veľký a podkovár malý vo vežiach a v podkroviach kostolov či iných budov), iným druhom stačí dutina v strome či štrbina pod kôrou. Samce sú samotárske alebo vytvárajú len malé skupinky. Leto musia využiť na lovenie potravy aby dohnali straty na hmotnosti a vybudovali si zásoby tuku na zimné obdobie. Na jeseň sa presúvajú bližšie k zimoviskám, pária sa a s príchodom chladných dní vyhľadávajú zimné úkryty kde prečkajú obdobie chladu a hladu. Na každé prebudenie počas zimy spotrebujú veľké množstvo energie, preto je potrebné, aby neboli na zimoviskách rušené. Opakované prebúdzanie v čase, kedy nemôžu nájsť potravu a doplniť si energiu pre ne znamená hrozbu smrti.

Kolónia Podkovára malého

Časť materskej kolónie podkovára malého v podkroví kostola (foto: Ing. Mária Apfelová)

Na svoj malý vzrast sú to dlhoveké živočíchy a dožívajú sa v ideálnom prípade i 30 rokov.

Okrem toho, že majú oproti nám obrátený denný cyklus a sú aktívne najmä v noci, majú obrátenú aj oddychovú polohu – dolu hlavou.

Všetky druhy netopierov sú chránené. Ak nájdete netopiera v núdzi, môžete nás kontaktovať na telefónnych číslach Správy NP Veľká Fatra, alebo cez číslo 112. Ak máte problém s výskytom netopierov, skúsime nájsť vhodné riešenie, no prosíme Vás o toleranciu a zhovievavosť voči týmto fascinujúcim zvieratkám. Množstvo ich hynie v dôsledku ľudských činností – kolízií s dopravou, výrubov dutých stromov, pri rekonštrukciách budov, či v dôsledku používania pesticídov. Ak máte možnosť, sprístupnite im časť podkrovia, vyrobte alebo zakúpte búdku pre netopiere.

Kolónia Netopiera veľkého

Časť materskej kolónie Netopiera veľkého v podkroví budovy (foto: Ing. Mária Apfelová)

Ďalšie zaujímavosti o ich živote môžete nájsť na stránke www.netopiere.sk

 


Text a foto: Ing. Mária Apfelová
zoologička
Správa NP Veľká Fatra so sídlom v Martine