Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších častí Slovenska – do Vlkolínca. Rozprestiera sa na južnom svahu jedného z výbežkov veľkofatranského hrebeňa v nadmorskej výške 718 metrov. Prístup do Vlkolínca je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu. Vďaka svojej izolovanosti od okolitého sveta si Vlkolínec zachoval svoju architektúru v takmer pôvodnom stave. Zrubové budovy zasadené do nádherného pohoria Veľkej Fatry sú postavené klasickým liptovským štýlom z otesaných kmeňov ihličnanov ukladaných na kamennú podmurovku. Strechy domčekov sú pokryté dreveným šindľom. Drevo bolo kedysi najdostupnejší materiál na výrobu krytiny. Zruby pozostávajú z troch miestností. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
Vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, sa predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Obec Vlkolínec je typická dvojradovka s dlhými dvormi. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi. Dodnes tu žije približne 30 obyvateľov. Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra, vedie ním cyklotrasa aj turistický chodník napríklad na neďaleký vrch Sidorovo, týčiaci sa nad ním.
Obec je od 11. decembra 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zápis potvrdzuje výnimočnosť lokality a jej významnú kultúrno-historickú, prírodnú a architektonickú hodnotu, ktorú treba chrániť aby sa zachovala aj pre budúce generácie.
Návštevu tejto malebnej obce môžete spojiť aj s výletmi do okolia.
Presnú trasu si môžete pozrieť tu.
Text: Bc. Veronika Šimková
Foto: archív S-NPVF