Aj keď má medveď hnedý širokú škálu potravinových zdrojov, stále u neho dominujú poľnohospodárske plodiny, ktoré sú často nevhodne sadené. To má za následok jednak časté dopravné kolízie na cestnej a železničnej komunikácii, kedy jedince prechádzajú z jedného poľa, ktoré obľubujú, do druhého, cez cestnú komunikáciu. A v druhom rade výsadbou množstva atraktantov, akým je napríklad kukurica, ktorá má za následok zvýšenie výskytu viacerých jedincov na malej ploche a ich zvýšenú migráciu medzi poliami. Okrem iného ľudia v intravilánoch obcí pestujú úrodu (obilniny, zeleninu, strukoviny) a tým ponúkajú jedincom medveďa hnedého potravinový zdroj priamo v blízkosti svojho domova. Toto pestovanie aplikujú ako v záhrade, ktorá nie je často oplotená, tak aj mimo nej mimo oplotenia pozemku, kde má medveď ľahký prístup a kde môže zotrvať v rôznych intervaloch výskytu aj celú sezónu úrody. Netreba sa pestovaniu vyhýbať a obmedzovať ho, no treba zvážiť vhodné miesto, zabezpečenie ľahkého prístupu a treba zvoliť vhodné plodiny, aby sa predišlo jeho návšteve a následnej konzumácii a škodám v intraviláne a blízkosti človeka.

V posledných rokoch možno badať úbytok plôch s kukuričnými monokultúrami v kompetenčnom území NP Veľká Fatra v oblasti Turčianskej kotliny. Je to vplyvom lepšej a systematickej komunikácie s poľnohospodárskymi subjektami v danom území. ZTMH – Fatra sa snaží apelovať na jednotlivé poľnohospodárskej subjekty. Ak je to možné komunikuje problematiku tak, aby sa zmenšovali výmery kukuričných monokultúr a to predovšetkým na parcelách, ktoré hraničia s cestnými komunikáciami. Jedná sa hlavne o komunikácie 1/65 a 1/18, ktoré sú vysoko dopravne zaťažené.  Na cestnej komunikácii 1/18 v okrese Martin evidujem dva kritické úseky z pohľadu kolízie medveďa hnedého s dopravnými prostriedkami.  Jeden kolízny úsek bol identifikovaný medzi pohoriami Lučenská Malá Fatra a Krivánska Malá Fatra na spomenutej ceste 1/18.  Zúžený úsek medzi dvomi pohoriami, v ktorom preteká rieka Váh a hladina rieky je tu prirodzene nízka, využívajú viaceré druhy veľkých stavovcov ako migračný koridor. V tejto zúženej línii sa nachádzajú zoskupené verejné komunikácie, pozostávajúce z hlavnej cesty 1/18, dvoj koľajovej železničnej trate, rieky Váh a úzka línia fragmentu lužného lesa, ktorý tvorí ekotón rieky Váh.

 

Ďalší identifikovaný kolízny úsek so zvýšenou dopravnou mortalitou na ceste 1/18 sa nachádza v úseku medzi mestom Turany, časť Trusalová a obcou Ratkovo.  Okrem prirodzenej migrácie umocňuje vysoko frekventovaný pohyb medveďa hnedého a iných živočíchov  pestovanie poľnohospodársky plodín, ktoré sú vysoko atraktívne z potravinového hľadiska ako aj nevhodne zvolené pestovanie  plodín až na hranicu cestných komunikácií. Je potrebné pripomenúť, že spomenuté cestné komunikácie sú hlavným dopravným uzlom medzi východom a západom Slovenska.

Dotknuté kritické úseky sú problematické aj z pohľadu migrácie iných chránených živočíchov  ako aj poľovnej zvery, ktoré sú často zranené alebo usmrtené dopravnými prostriedkami. Pri silnom dopravnom zaťažení tieto úseky vytvárajú veľmi ťažko preniknuteľnú bariéru pre spomenuté živočíchy. Na kolíznych úsekoch potom pravidelne dochádza k cestnej mortalite a nebezpečným dopravným nehodám, kde sú ohrození samotní účastníci cestnej premávky. Z časti sa na niektorých úsekoch dá znižovať riziko práve tým, že sa využívajú iné poľnohospodárske plodiny ako kukurica. Rovnako tak rozsiahle kukuričné monokultúry kumulujú lokálnu populáciu medveďa hnedého, ktorá sa dokáže tolerovať na pomerne malej ploche aj niekoľko mesiacov, kým nepríde obdobie žatvy. Po skosení týchto plôch v Turčianskej kotline nastáva niekoľkotýždňová náhodná migrácia jedincov na rôzne smery, pri ktorej často dochádza ku kolíziám na cestách. Rozsiahle plochy kukuríc sme v sezóne 2024 identifikovali v k.ú. Turčianske Jaseno, ďalej v k.ú. Mošovce za cestou 1/65 smerom na západ k pohoriu Žiar a pri obci Sučany. V porovnaní s minulým rokom sa výmera kukuričných monokultúr výrazne znížila. V tejto sezóne sme identifikovali aj plochy osiate plodinou Pestrec mariánsky (Silybum marianum), u ktorého sa potvrdil rovnaký kumulatívny efekt sústredenia lokálnej medvedej populácie. Pravdepodobne ho medvede nevyužívajú ako potravu, ale lákané sú do tejto plodiny predovšetkým kvôli krytu a dennému odpočinku. Na večer ho hromadne opúšťajú a presúvajú sa do agrocenóz a záhrad s ovocnými drevinami za potravou. Tento jav sme pozorovali v k.ú. obce Mošovce.

Text a foto: archív správy